Pavel Buršík je študentom práva na Masarykovej univerzite v Brne a bakalárom medzinárodných vzťahov. Ako člen Strany zelených bol vybratý na stáž v Európskom parlamentu v Bruseli do frakcie zelených. Strana takto pravidelne posiela českých stážistov na pôdu Európskeho parlamentu. Pavel vníma bruselských zelených ako veľmi milých a pohodových ľudí z každého kúta Európy, čo robí jeho stáž ešte zaujímavejšou.

Ako vyzerá tvoj pracovný deň v Bruseli?

Nefunguje tu rakúsko-uhorská tradícia pracovnej doby od šiestej, siedmej ráno. Do práce chodievam po deviatej, čo môže znieť úplne skvele. Avšak pochopiteľne sa vraciam z práce za tmy okolo ôsmej. Denne vypracovávam súhrn diania v Českej republike, prekladám texty z angličtiny do češtiny a robím rešerše na rôzne témy. Pred obedom býva porada buď celej skupiny vrátane europoslancov, alebo odborného personálu a menších pracovných skupín.

Popoludní občas chodím s kolegami na jednania parlamentných výborov a odborné konferencie. Po práci niekedy zbehnem s kolegom na pivo. Po návrate do svojho dočasného domova prehodím pár slov s multikulturným osadenstvom a zvyšok večera venujem čítaniu mailov a učeniu francúzštiny.

Myslím si, že sú študenti dostatočne informovaní o možnostiach stáže prostredníctvom svojich univerzít a fakúlt?

Myslím si, že áno. Avšak stáže ponúkane univerzitou sú len jedným z mnohých zdrojov. Ak človek trochu posnorí, zistí, že môže jeden mesiac diskutovať o demokracii v Gruzii, ďalší byť na školení v Turecku a potom ísť na stáž v medzinárodnej organizácii v Beneluxe, v lete si odskočiť na tri letné školy a na jeseň môže študovať v zahraničí. Tých príležitostí je veľké množstvo, v podstate stačí natiahnuť ruku.

Je pred stážou nutná nejaká špeciálna príprava?

Nie. Nikto nečaká novodobých supermanov. Ja som tu preto aby som zistil skúsenosťami a priamym kontaktom ako vlastne funguje Európska únia zvnútra, ako sa v nej robí politika a aby som bol spojkou medzi českou stranou Zelených a Zelenými na európskej úrovni.

Absolventi humanitných odborov v súčasnosti čelia veľkému boju o pracovné miesto, keď skončia školu. Sú stáže schopné tomuto riziku zabrániť alebo ho aspoň znížiť?

Situácia študentov humanitných odborov sa trochu dramatizuje. Napríklad Fakulta sociálnych štúdií, ktorej som absolventom i mám prerušené štúdium na tejto fakulte, si v tejto oblasti vedie veľmi dobre. Rovnako ani moja druhá fakulta, právnická, nie je na zahodenie. Stáže sú určite dobré. Nielen na banálnej úrovni položky v životopise, ale hlavne to človeka skutočne niekam posúva a rozvíja. Samozrejme je nutné si vybrať stáž so zmysluplnou náplňou práce a blízkosti svojmu naturelu. 

Myslíš, že sú stáže, ktoré sú ponúkané na každom rohu, atraktívne pre študentov a využívajú ich v dostatočnej miere?

Stáže by som určite nefetišizoval. Kvalitné vzdelanie nenahradíme len tým, že mladí ľudia budú chodiť na stáže. Je to individuálne. Za seba sa priznám, že mojou najväčšou motiváciou, bolo to, že som už nechcel stráviť ďalší semester v monotónnosti chodenia do rovnakej budovy, teda mojej almy mater. Chcel som od života viac a niečo nové. Ale to je pochopiteľne aj tým, že už tam študujem nejaký ten piatok, čo v mojom prípade prinieslo aj určitú stratu motivácie.

V našich končinách, nie tak rozšírený fenomén stáži, ale predsa ho tu máme. Teraz keď si v Bruseli vnímaš ten rozdiel, ako sa pristupuje k stáži u nás a “na západe”? V čom je Brusel iný?

Veľký rozdiel je v tom, že v Európskom parlamente a obecne vo frankofónnom svete je rozšírený a do určitej miery i legislatívne zakotvený fenomén férovej stáže. Stážisti tak nie sú vnímaní ako lacná či dokonca bezplatná pracovná sila. Myslím si, že stážista by sa mal hlavne učiť a rozvíjať a nevykonávať stále rovnakú monotónnu prácu. Režim je tu teda voľnejší a očakáva sa od nás, že budeme objavovať nové veci sami a zaujímať sa o ne. Prístup k stážam je tu úplne iný ako ten s ktorým sa často stretávame v Česku. Niektoré subjekty, ako napríklad mediálne sa naučili fungovať tak, že sa u nič točí veľké množstvo neplatených stážistov, ktorí vlastne drú za prísľub lepšej budúcnosti, čo je v podstate bez pochýb vykorisťovanie.

Ty si sa rozhodol ísť do Bruselu, jedného z center politických štruktúr a organizácii. Čo ťa tam pritiahlo? 

Som čerstvým členom Strany zelených a stáž u európskych zelených tak bola logickým krokom ako si naplniť členstvo. Dôležité boli pre mňa aj podmienky stáže, nakoľko som si neplatenú stáž v Belgicku nemohol dovoliť. Rovnako nepopieram, že istú rolu hrá aj dobrý zvuk či prestíž v takej inštitúcii, i keď to beriem s rezervou.

Zvažoval si pri výbere stáže iné krajiny?

Vôbec nie, v danú chvíľu som posielal len jednu prihlášku. Erasmus som už mal vybraný a nikde inde som nenašiel tak dobre podmienky a zároveň pre mňa realistickú šancu uspieť. Pre mňa bol výber stáže jednominútovou záležitosťou.

Čo môže stáž ohroziť?

Problém nastáva vtedy keď podmienky a celý priebeh stáže stojí za nič. Je nepríjemné, keď mladý človek dre, neni za to ohodnotený, veľa sa toho nenaučí a nakoniec to ani v životopise nie je žiaden trhák.

Stáž alebo prax v životopise vyzerá krásne, to vieme asi všetci. Pri tom fakte však, že ich málo ľudí využíva, môžeme povedať, že stáže nie sú pre každého študenta? A sú vôbec stáže len pre študentov?

Stáže rozhodne nie sú len pre študentov. Moji bruselskí kolegovia majú väčšinou už nejakú dobu po štúdiu. Pokiaľ sa nemýlim, program Erasmus je aj pre absolventov, takže je možné ísť do zaujímavej firmy alebo organizácie aj po štúdiu. Od vyhnania z raja sme nútení vybojovať svoj chlieb potom v tvári, čiže pred prácou sa neschováme, tak nevidím dôvod, prečo by pre niektorých študentov nebola stáž vhodná. Naviac nasledujúce roky budú niečo podobného robiť denne osem či desať hodín pokiaľ si nenájdu svoju kóju v openspacu.

Čo ti v Bruseli chýba?

Ako pre Čecha je pre mňa všade drahé pivo, ale našťastie v Belgicku to nie je tak hrozné a majú výborné pivo. Samozrejme mi chýba rodina a priatelia. Brusel je kľudne mesto, snáď len v noci ožíva viac ako u nás. Centrum je tak internacionálne, že angličtina je tu prirodzeným dorozumievacím jazykom.

Po stáži v Bruseli, ktorá je ďalšia krajina, ktorú určite neminieš?

Sľúbil som svojej priateľke, že sa nejakú dobu zdržím doma, koniec koncov by som rad doštudoval. Keď sa však naskytne nejaká skvelá šanca, nezaváham. Teraz ma napríklad zaujala stáž u Súdneho dvora EU. Ináč podľa mňa nemá cenu vo výbere zeme špeciálne preberať, pretože aj Erasmus v Slovinsku bol pre mňa zásadnou skúsenosťou.

Bottom line: Pokud máte také pracovní zkušenosti z evropských institucí, ozvěte se nám přes Facebookovou stránku.