Veronika Brázdilová absolvovala štúdium na prestížnej francúzskej vysokej škole. Počas pobytu v zahraničí si vyskúšala aj ročné štúdium v Bruseli či prácu v Európskej komisii. Po šiestich rokoch sa vrátila domov a momentálne pracuje ako programová koordinátorka v Knižnici Václava Havla. Svoje bohaté skúsenosti chce ďalej odovzdávať a založila si blog, na ktorom sa venuje otázkam, ktoré sú spojené so štúdiom v zahraničí.

Uvažovali ste po strednej škole aj o štúdiu v Českej republike alebo bolo zahraničie jasnou voľbou?

Študovala som frankofónnu sekciu Gymnázia Matyáša Lercha v Brne, kam prišli v poslednom ročníku zástupcovia Sciences Po Paris (Inštitút politických vied v Paríži) školu predstaviť. Hlásila som sa i na české vysoké školy, ale keď som sa dozvedela, že ma prijali na Sciences Po Paris, rozhodla som sa vycestovať.

Mali ste obavy alebo naopak prevládalo nadšenie?

Zo začiatku som mala skôr obavy, pretože to bol veľký krok do neznáma a naviac som nemala doriešené financovanie. Mala som však chuť sa prekonať a študovať vo francúzštine, ktorú mám rada.

Čo ste v Paríži študovali?

Štúdium na Sciences Po je rozložené na päť rokov. Prvé dva roky študent absolvuje v jednom zo šiestich „kampusov“ materskej parížskej školy, tretí rok je v zahraničí a posledné dva roky sa špecializuje v magisterskom programe v Paríži. Ja som prvé dva roky študovala v Dijone, kde bola výuka veľmi multidisciplinárna. Vyučovalo sa právo, ekonómia, Európska únia, história, geografia či jazyky. Počas týchto dvoch rokov má človek čas si uvedomiť čo ho baví a zaujíma. Nemusí sa teda špecializovať hneď po maturite. Mňa najviac zaujal predmet Európska únia a aj preto som sa rozhodla na tretí rok ísť do Bruselu, kde som bola ako Erazmus študent na Université Libre de Bruxelles. Zároveň som absolvovala stáž na Stálom zastúpení ČR pri Európskej únii počas českého predsedníctva Rady EÚ. V Bruselu som si zároveň uvedomila, že v komunikácii medzi občanmi a inštitúciami EÚ je veľký priestor pre zlepšenie, takže som sa rozhodla pre špecializáciu „komunikácie“ v dvojročnom magisterskom štúdiu v Paríži.

Na francúzskych vysokých školách sú učitelia náročnejšie

Vy ste v rámci svojho štúdia v zahraničí študovali v dvoch rôznych krajinách. Vidíte nejaké rozdiely aj medzi belgickým a francúzskym školským systémom?

Vo Francúzsku je dvojaký systém univerzít. Prvú skupinu tvoria tie univerzity, ktoré sú bezplatné otvorené všetkým a druhú tzv. vysoké školy, ktoré sú platené, veľmi výberové a o podstatne náročnejšie. Sciences Po Paris patrí medzi vysoké školy a preto bolo študijné nasadenie skutočne vysoké. Každý týždeň som musela odovzdávať niekoľko prác a naviac pomerne časté boli i priebežné testy, ktoré z veľkej časti tvorili záverečnú známku. V Belgicku som bola na normálnej univerzite, kde neboli takmer žiadne priebežné testy, skúšky boli len na konci semestra. Takže som mala čas sa venovať stáži na Stálom zastúpení ČR na čiastočný úväzok, vedeniu skautského česko- slovenského oddielu alebo tanečnému krúžku pre malé české a slovenské deti. Teda rozdiely, ktoré som vypozorovala boli dané hlavne typom škôl, na ktorých som bola.

V čom si myslíte, že je najväčší rozdiel medzi českými a zahraničnými školami?

Nechcem robiť žiadne obecné závery, pretože české školy na vlastnej koži nepoznám ale z vyjadrení ostatných mám pocit, že pri štúdiu majú dosť času napríklad na brigády ale i na študentský život. Naviac známku určuje skúška na konci semestru a pochopila som, že často nemusia ani chodiť na prednášky. To by mi na našej škole neprešlo. Profesori sú náročnejší, na druhú stranu sa vám ale venujú individuálne a je vidieť, že ich zaujímate.

Čo považujete za najväčší prínos štúdia v zahraničí?

Naučilo ma to samostatnosti, zodpovednosti a pracovitosti. Tiež mi to otvorilo obzory a možnosti, ktoré by som nemala, ak by som študovala v Čechách. V neposlednom rade je skvelý i pocit, že sa človek dokáže vyjadrovať v cudzom jazyku takmer na úrovni materčiny.

Ako ste sa dostali na stáž do Európskej komisie?

Súčasťou štúdia na Sciences Po Paris je povinná jednosemestrálna stáž v poslednom ročníku. Vedela som, že ju chcem absolvovať v Európskej komisii a bola som veľmi rada, že som uspela v dvojkolovom výberovom procese. Ide o systém tzv. Blue book stáží, v rámci ktorých si Európska komisia dvakrát za rok vyberá vždy okolo šesťsto stážistov. Je to veľmi dobre platená stáž, takže záujem o ňu je skutočne veľký. Som presvedčená, že mi pri jej získaní pomohlo renomé Sciences Po Paris, pretože na západe je to veľmi známa a uznávaná škola. Určite všetkým doporučujem sa na túto stáž prihlásiť, pretože skúsenosť z Európskej komisie je veľmi prínosná nielen profesne ale i ľudsky.

Najdôležitejšia je pracovitosť a priebojnosť

Čo vás vôbec motivovalo k tomu, aby ste sa vrátili naspať do Českej republiky?

Po stáži som získala prácu editorky a projektovej manažérky v bruselskej komunikačnej agentúr pracujúcu len pre Európsku úniu, čo mi vyhovovalo. Avšak samotný Brusel ako mesto ma moc nezaujal a naviac mi po šiestich rokoch v zahraničí bolo smutno za rodinou a domovom. Na stáži v Európskej komisii som pracovala v oddelení, ktoré sa zaoberalo sieťou informačných stredísk o Európskej únii Europe Direct. Tieto strediská sú riadené centrálne priamo Európskou komisiou a zároveň tzv. koordinátormi na Zastúpení Európskej komisie v každom štáte. Počas mojej stáže som teda bola v kontakte s českým zastúpením. Rok potom ako stáž skončila som dostala ponuku nahradiť koordinátorku českej siete Europe Direct, ktorá odchádzala na materskú dovolenku. Navyše to bolo v dobe, kedy sa sieť informačných stredísk obnovovala, takže to bola veľká výzva a skutočne skvelá pracovná príležitosť.

Ako ste sa dostali k práci pre Knižnicu Václava Havla? V čom spočíva vaša úloha?

Vedela som kedy presne sa má kolegyňa vrátiť z materskej dovolenky, takže som si začala hľadať prácu s predstihom. Vedela som tiež, že chcem ostať v Prahe. Často som chodila na akcie Knižnice Václava Havla a bolo to pre mňa vysnené pracovné prostredie. Dala som pani riaditeľke na vedomie, že by som mala záujem v knižnici pracovať a potom som mala veľké šťastie, že krátko po tom, čo mi skončila zmluva na Zastúpené Európskej komisie, sa uvoľnila v Knižnici pozícia programovej koordinátorky, ktorú mi ponúkli. Knižnica usporadúva skoro každý všedný večer nejakú akciu. Ja sa starám o ich produkciu. Naviac sa môžem podieľať i na obsahovej príprave programu. Baví ma to, pretože sa pri práci dozviem veľa nových informácií a stretávam mnoho zaujímavých ľudí, ktorí sa zasadili o demokraciu v našej krajine.

Je pre človeka ľahšie získať prácu doma, ak má nejaké skúsenosti so vzdelaním, resp. prácou v zahraničí?

Určite, myslím si, že skúsenosti zo zahraničia výrazne obohatia životopis, ktorý potom skôr zaujme zamestnávateľov v dobe, kedy sa na jednu pozíciu hlási veľa záujemcov. Skúsenosť zo zahraničia tiež dodá človeku istú priebojnosť, ktorú potom môže využiť pri hľadaní zamestnania. Naviac mám pocit, že zahraničné školy dokážu lepšie vybaviť vedomosťami, ktoré v tejto dobe zamestnávatelia vyhľadávajú, ako je napríklad pracovitosť, schopnosť samostatne riešiť problémy a nezľaknúť sa žiadnej výzvy.

 

Bottom line: Pomáhajú skúsenosti zo zahraničia pri hľadaní práce? Pozrite se i na Veronikin blog: brazdilova.blog.respekt.ihned.cz.