Čo je to vzdelávanie? Ako sa deti najlepšie učia? Ako by malo vyzerať vzdelávanie v 21. storočí, keď sa svet stále rýchlejšie mení? Nie sú tradičné školy s deťmi oddelenými podľa veku len skostnatelým pozostatkom histórie, ktorý mal vždy iné ciele, než je skutočné vzdelávanie? Práve na tieto otázky sa snaží odpovedať iniciatíva Svoboda učení, ktorá chce, aby deti vyrastali v slobodnom a prirodzenom prostredí, ktoré im umožní naplno využiť ich potenciál.

Podľa zakladateľov iniciatívy takmer všetky problémy súčasného sveta majú korene v tom, ako vychovávame a vzdelávame deti. Stále hrajú prím klasické školy, v ktorých sú deti oddelené podľa veku, musia poslúchať učiteľa, majú len minimálny vplyv na školské pravidlá, vedomosti sú rozdelené na jednotlivé predmety a deti do školy musia chodiť zo zákona. Takéto charakteristiky majú svoj pôvod v dávnej minulosti, kedy bolo cieľom štátnej moci aby zo škôl vychádzali absolventi, ktorí by nič nespochybňovali. „O skutočné vzdelávanie skutočne nešlo a som presvedčený o tom, že takýto model je v priamom rozpore s tým, ako sa deti najlepšie učia,“ hovorí Jiří Košárek, zakladateľ Svoboda učení.

Školy vo vnútri systému je možné vylepšovať, ale to nie je cieľom iniciatívy. Naopak hlavnou prioritou je vznik vzdelávacích alternatív, ktoré by boli mimo systém, mimo vplyvu štátu a jeho ministerstva, ktoré sa snaží centrálne riadiť celé školstvo a brániť vzniku iných foriem vzdelávania. „Pokiaľ v školách ostanú zmienené charakteristiky založené na minulosti, nikdy nebude možné uvoľniť v deťoch naplno ich potenciál,“ myslí si Košárek.

Základom bol blog

Jedným z impulzov k založeniu iniciatívy bol pre Košárka blog Freedom to Learn amerického psychológa Petera Graya, ktorý vo svojich textoch zhrnul problémy vzdelávacieho systému, jeho historické korene, poznatky z detskej psychológie, či vedomosti o tom, v akom prostredí sa deti najlepšie učia. „Zaujalo ma to natoľko, že som vybraných pätnásť článkov z tohto blogu preložil. Keďže u nás neexistovala stránka, ktorá by tieto myšlienky prezentovala, založil som vlastnú stránku, ktorú som pomenoval po blogu Freedom to Learn, teda SvobodaUceni.cz,“ vysvetľuje Košárek.

Za dva roky od začiatku fungovania sa iniciatíva rozšírila medzi ľudí, ktorí premýšľajú o tom, ako budú vychovávať a vzdelávať svoje deti, pretože ich nechcú dať do klasického vzdelávacieho systému.

Myšlienky slobodného vzdelávania

Iniciatíva šíri svoju víziu prostredníctvom vlastného webu, na ktorom môže záujemca nájsť preložené i originálne články, videá s českými titulkami a ďalšie zdroje, ktoré ponúkajú ucelený pohľad na celú problematiku vzdelávania z viacerých uhlov.

„Prednášame po celej republike a tým sa snažíme prepájať ľudí, ktoré aplikujú slobodné vzdelávanie v praxi,“ dodáva Košárek. Na webe iniciatívy možno nájsť i mapu alternatívnych škôl, ktoré sa snažia robiť veci inak a v rámci možností sa blížiť k myšlienkam slobodného vzdelania.

Jednou z takýchto škôl je i Združená škola Majka v Brne. Deti ju môžu navštevovať podľa vlastnej voľby a voľby rodičov. Vzdelávanie je vedené zážitkovou a projektovou pedagogikou. Všetci lektori a pedagógovia sa snažia pôsobiť len ako prievodcovia a inšpirovať deti k záujmu o učenie. „Úplne zásadný je pre nás partnerský prístup k deťom,“ hovorí Eliška Pavelková, spoluzakladateľka školy.

Unschooling v praxi 

Alternatívne spôsoby vzdelávania môžu v praxi vyzerať rôzne. Jednou z foriem je domáce vzdelávanie, kedy sa rodičia združujú v neformálnych skupinkách a deti chodia dobrovoľne na rôzne krúžky, kurzy, do knižníc či do múzeí. Využívajú všetky vzdelávacie zdroje, ktoré sú im k dispozícii. Táto forma veľmi dobre funguje v oblastiach, kde je vyššia koncentrácia rodín vzdelávajúcich svoje deti doma. Vďaka tomu je v takejto komunite množstvo vzdelávacích príležitostí a vznikajú vzdelávacie centrá, kde sa môžu deti schádzať a pokiaľ majú o to záujem učiť sa od rôznych zaujímavých ľudí.

Ďalšou formou tzv. unschoolingu môžu byť školy typu Sudbury Valley. Takéto školy nezasahujú do aktivít študentov, ktorí majú po celý deň voľnosť robiť si čo chcú pokiaľ neporušujú niektoré zo školských pravidiel. Práve tieto pravidlá však majú ochrániť príležitosti študentov nasledovať svoje záujmy. V takýchto školách neexistujú testy. Nikto študentov nehodnotí, ani im nedáva známky. Kurzy sa usporadúvajú len vtedy, pokiaľ si ich študenti sami zorganizujú a trvajú tak dlho ako si študenti prajú.„Táto forma je teda v priamom rozpore so základným predpokladom súčasného školstva podľa ktorého je potrebné do učenia detí nútiť, inak by sa nič nenaučili,“ myslí si Košárek.

Kritizujú ľudia z oblasti školstva 

„Spätná väzba je zatiaľ veľmi pozitívna, i keď je možné, že negatívne ohlasy sa k nám nedostávajú. Najviac pozitívnych ohlasov máme od rodičov s malými deťmi, ktorí chcú pre svoje deti to najlepšie a uvedomujú si, že klasická škola to rozhodne nie je,“ konštatuje Košárek. Práve títo rodičia sa dávajú dohromady a snažia sa tieto myšlienky aplikovať v praxi, či už formou domáceho vzdelávania alebo združených škôl.

Naopak kritika slobodného vzdelávania prichádza práve od ľudí, ktorí pracujú v školskom systéme a nedokážu prijať myšlienky, ktoré by mohli ohroziť ich prácu.

Niektorí rodičia sa dokonca snažia práve o založenie škôl typu Sudbury Valley aj v Českej republike. Založenie takéhoto typu školy v domácom prostredí však zatiaľ nie je v súčasnom legislatívnom rámci možné. Pre iniciatívu Svoboda učení je však nátlak na zákonodarcov kvôli zmene ústavy v oblasti školstva dlhodobejším cieľom.

„Najskôr je ale potreba vytvoriť spoločenský dopyt po takýchto zmenách. Snažíme sa o to prostredníctvom šírenia myšlienok slobodného vzdelávania. Legislatívne zmeny v prospech slobody považujeme za nevyhnutné,“ uzatvára Košárek.