Slovenské školstvo v znamení reforiem

Vysoké školy sú samostatne hospodáriace subjekty. Výška štátnej dotácie závisí od počtu žiakov a kvality výučby, pričom štát zatiaľ prispieva aj na internátne lôžko a hradí mzdy zamestnancov študentských domovov.

Vládou avizované zavedenie školného na vysokých školách si zatiaľ nezískalo dostatočnú politickú podporu. Spoplatnenie vysokoškolského štúdia sa očakáva najskôr v budúcom roku. Ministerstvo školstva dostalo v tomto roku zo štátneho rozpočtu okolo 40 miliárd Sk, v budúcom roku by to malo byť zhruba 44 miliárd Sk.

Reformy sprevádza rušenie škôl a prepúšťanie

Financovanie materských, základných a stredných škôl a školských zariadení (regionálne školstvo) prostredníctvom normatívov nebolo ani pre jednu zo zainteresovaných strán jednoduché. Podľa Združenia miest a obcí Slovenska vychádzalo slovenské ministerstvo školstva pri stanovení výšky štátneho príspevku z nepresných údajov a výšku normatívov v niektorých prípadoch podhodnotilo. V apríli preto bolo dohodovacie konanie, v ktorom samospráva vyčíslila dodatočné potreby škôl na 1,426 miliardy Sk. Priemerná výška normatívu na žiaka základnej školy je vrátane tisíckorunového príspevku na školské kluby 24 208 Sk. Stredné školy a gymnáziá dostávajú v priemere 24 882 korún na žiaka, stredné odborné školy 33 312 korún na žiaka. Najvyšší normatív - v rozpätí od 75 393 do 76 256 Sk na žiaka - stanovilo ministerstvo školstva pre konzervatóriá. Naopak, najnižší normatív - od 8 503 do 9 028 korún na žiaka - majú základné umelecké školy.

Presun kompetencií na samosprávu a zavedenie normatívneho financovania na žiaka vyvolali tlak na zriaďovateľov. Tí museli, aj vzhľadom na negatívny demografický vývoj, pristúpiť k rušeniu a zlučovaniu škôl a školských zariadení. V porovnaní s minulým školským rokom otvorilo podľa ministerstva školstva svoje brány o 207 škôl menej. Do prvého ročníka základných škôl nastúpilo o 6-tisíc detí menej, odišlo viac ako 3-tisíc učiteľov.

Spoplatnenie sa dvakrát odložilo

V slovenskej spoločnosti už niekoľko rokov rezonuje otázka spoplatnenia vysokoškolského štúdia. Ministerstvo pripravilo dva návrhy, ktoré však nezískali dostatočnú podporu. Zákon o študentských pôžičkách, ktorý zavádza školné a mení systém poskytovania sociálnych štipendií a študentských pôžičiek, by sa mal v parlamente objaviť najskôr v januári 2005. Ak by ho poslanci schválili, vysokoškoláci by na Slovensku platili od nula do 21 900 Sk. Nulová hranica školného by mala platiť iba v nasledujúcich troch rokoch.

Zmeniť by sa mal tiež systém poskytovania študentských pôžičiek. O pôžičku vo výške školného budú môcť okrem poslucháčov denného a externého štúdia požiadať aj Slováci, ktorí študujú na zahraničných vysokých školách. Peniaze sa však do rúk študentov nedostanú, ale pôjdu priamo na účty škôl. Zákon by mal zmeniť aj systém poskytovania sociálnych štipendií a zvýšiť koeficient na ich výpočet. Nárok na sociálne štipendium v maximálnej výške 6 300 Sk by mali mať iba študenti denného štúdia. Podľa predbežných odhadov bude sociálne štipendium poberať zhruba 30 percent študentov, čo si pri priemernej výške sociálneho štipendia 3-tisíc Sk vyžiada 900 miliónov korún ročne.

Novinky školského roka 2004/2005

Náboženstvo ako povinne voliteľný predmet prinieslo na prvý stupeň základných škôl schválenie čiastkovej zmluvy s Vatikánom. Žiaci si tak môžu vybrať medzi všetkými na Slovensku registrovanými náboženstvami a etikou.

Ďalšou novinkou sú vzdelávacie poukazy v hodnote 300 Sk, ktoré použijú žiaci základných a stredných škôl na úhradu záujmovej činnosti. O poukaz sa môžu uchádzať školy a školské zariadenia vtedy, ak žiakom poskytnú minimálne 80 hodín týždenne krúžkovú činnosť. O tom, ktorá škola dostane poukaz, však rozhodne na základe vlastného výberu žiak.

Premiéru má aj nová koncepcia maturitnej skúšky. Gymnazisti budú maturovať z piatich predmetov, absolventi stredných škôl zo štyroch. Maturity potrvajú najmenej dva dni, testy a témy slohových prác a matematické príklady budú zadávané centrálne.

Žiaci základných škôl z rodín v hmotnej núdzi môžu požiadať o sociálne štipendium v maximálnej výške 500 Sk za mesiac (priemerný prospech známok v poslednom školskom roku do 1,5). Stredoškoláci zo sociálne slabšieho prostredia majú nárok na štipendium v maximálnej výške 1 200 Sk za mesiac (priemerný prospech známok v poslednom školskom roku do 2,0).

Vyvrcholením reformných krokov by mal byť zákon o výchove a vzdelávaní, tzv. školský zákon, ktorý má ministerstvo školstva podľa legislatívneho plánu predložiť v decembri. Obsahová reforma výchovno-vzdelávacieho procesu by mala priniesť žiakom menej bifľovania, viac tvorivosti a praktických vedomostí. Legislatívnu podobu však nadobudne najskôr v priebehu budúceho roka.

Čo najviac páli slovenské školstvo?

Za najväčšie negatívum vysokého školstva označilo ministerstvo vyberanie peňazí od externých študentov. Štúdium na verejných vysokých školách je však na Slovensku zatiaľ bezplatné a školy tak de facto porušujú zákon. Peniaze od externistov vyberajú prostredníctvom darovacích zmlúv alebo vzdelávacích inštitúcií. Tie na základe zmluvy s vysokou školou zabezpečujú materiálno-technické podmienky na výučbu. Vysokoškolské štúdium však môžu na Slovensku organizovať, zabezpečovať a poskytovať výhradne akreditované vysoké školy.

Ďalším problémom, ktorý trápi slovenské vysoké školstvo, je štúdium na v SR neakreditovaných zahraničných školách. Týka sa to aj niektorých českých vysokých škôl, ktoré na Slovensku poskytujú štúdium prostredníctvom vzdelávacích inštitúcií. Minister školstva už v tejto veci podal trestné oznámenie. Napriek jeho zaangažovanosti však nezákonná prax pokračuje aj v tomto akademickom roku.

Slovenské školstvo naďalej trápi problém nedostatku kvalifikovaných učiteľov, prefeminizovanosť a vysoký vek pedagógov. Podľa Ústavu informácií a prognóz školstva pracuje v školách 12,6 percenta nekvalifikovaných učiteľov. Ženy tvoria 79,2 percenta všetkých pedagogických zamestnancov. Najpočetnejšie je zastúpená skupina 45- až 50-ročných, ktorí tvoria 15,9 percenta. V školstve pracuje len 7,4 percenta osôb mladších ako 25 rokov.

Motivovať čerstvých absolventov učiteľských odborov na to, aby zostali v službách slovenského školstva, chce štát aj pôžičkou v maximálnej výške 250-tisíc Sk. Nárok na ňu majú začínajúci pedagógovia, ktorým od ukončenia vysokoškolského štúdia uplynuli najviac tri roky a majú pracovnú zmluvu na päť rokov. Peniaze môžu použiť na rekonštrukciu bytov alebo ďalšie vzdelávanie. Štát vyčlenil na pôžičky 350 miliónov Sk, ktoré by mali uspokojiť zhruba 1 600 žiadateľov. Prilákať do škôl mladých ľudí by mala aj zmena odmeňovania učiteľov s platnosťou od budúceho roka. Mzdy mladých učiteľov by sa mali od júla 2005 zvýšiť o 1 600 Sk na 12 500 Sk. Tarifný plat nastupujúceho učiteľ bez praxe je podľa údajov ministerstva školstva v súčasnosti 10 020 Sk, tarifný plat učiteľa v 11. platovej triede s 35-ročnou praxou je 16 480 Sk.

Reformy v roku 2004
- regionálne školstvo (materské, základné a stredné školy a školské zariadenia) je financované prostredníctvom normatívov, nositeľom peňazí pre školu je žiak
- peniaze na chod škôl dostávajú z ministerstva školstva zriaďovatelia - obce, vyššie územné celky a krajské školské úrady
- v tomto kalendárnom roku si absolventi základných škôl mohli prvýkrát podať prihlášku na dve stredné školy
- od 15. septembra je v platnosti vyhláška ministerstva školstva, ktorá pridáva k maturitnej skúške aj tzv. externú časť, a to celoštátne zadávané testy
- povinne voliteľným predmetom na prvom stupni základných škôl je od školského roka 2004/2005 náboženstvo v alternácii s etikou
- žiaci základných a stredných škôl dostali v tomto školskom roku od štátu vzdelávacie poukazy v hodnote 300 Sk na vybranú mimoškolskú záujmovú činnosť
- nárok na sociálne štipendium majú okrem stredoškolákov aj žiaci základných škôl z rodín v hmotnej núdzi

Plánované reformy v roku 2005
Schválené:
- fiškálna decentralizácia prinesie zmenu vo financovaní školských zariadení (školské jedálne, základné umelecké školy, školské kluby detí a iné), ktoré budú dostávať peniaze nie prostredníctvom normatívov zo štátneho rozpočtu, ale od zriaďovateľov z dane z príjmov fyzických osôb

Pripravované:
- na vysokých školách by sa malo platiť školné vo výške od nula do 30 percent z priemerných nákladov na študenta
- na základných a stredných školách by sa mal zmeniť systém výučby s cieľom obmedziť memorovanie žiakov, podporiť ich tvorivé myslenie a pripraviť ich pre prax
- tarifné mzdy učiteľov by sa mali na rozdiel od súčasnosti zvyšovať automaticky za každý rok praxe