Práca vás môže zdevastovať

Štyridsaťdvaročný marketingový riaditeľ veľkej a mimoriadne úspešnej firmy bol dlhodobo pod vplyvom pracovného stresu a množstva termínov, až nakoniec dostal žalúdočné vredy, ošedivel a začali sa mu triasť ruky. Raz ráno si povedal: Takýto život ma nenapĺňa. V práci dal výpoveď, predal krásny byt i luxusné auto. S manželkou si kúpili dom v menšom meste, kde spoločne vychutnávajú život. On sa venuje písaniu kníh, ona vedie malú cukráreň a obaja sú spokojní.
Trochu z iného súdka je druhý príbeh, avšak má rovnakého menovateľa. Obchodnú riaditeľku, ktorá s nadšením a odvážnymi cieľmi prijala ponuku medzinárodného koncernu, už prvý deň po nástupe spolupracovníci zdravili so závisťou v očiach. Jej príchod pre nich znamenal osobnú prehru, pretože jej pozícia bola snom každého z nich. Pracovné vypätie a zodpovednosť spojené s novou prácou sa onedlho u nej podpísali pod depresie a pocity úzkosti. Oba príbehy spája jedna vec - stres, ktorý podlomil zdravie a negatívne ovplyvnil osobný život ich hlavných aktérov.

Infekcie i žalúdočné vredy
"Väčšina z nás sa musí vyrovnať s mnohými situáciami, ktoré pôsobia ako stresové. Treba niesť zodpovednosť, robiť rýchle rozhodnutia, stíhať termíny. Naše zdravie je ohrozené najviac vtedy, keď sa k tomu pridá negatívny postoj a nechuť vzniknuté problémy riešiť," vysvetľuje profesorka Daniela Ježová, vedecká pracovníčka Ústavu experimentálnej endokrinológie SAV.
Stres by sme nemali podceňovať aj preto, že vie byť užitočný. Potrebujeme ho na to, aby sme mohli podávať dobré výkony. Keď je ho však priveľa, škodí ľudskému zdraviu.
Počas stresu - ako vysvetľuje Ježová - nastáva v tele človeka veľmi veľa zmien. Pri chronickom strese sa oslabujú imunitné funkcie a v dôsledku toho sa zvýši náchylnosť na rôzne infekcie a zápalové procesy. Stresové podnety aktivujú kardiovaskulárny systém a nadmerná aktivácia je podkladom ochorení srdca a ciev. Stresové hormóny vplývajú aj na činnosť žalúdka a čriev, takže dlhotrvajúci stres môže viesť k vzniku funkčných ochorení týchto orgánov alebo k vredovej chorobe. Nemalé zmeny vyvoláva stres v mozgu človeka, a preto častým dôsledkom nadmerného stresu sú psychické choroby.
Pracovníci ústavu vykonávali výskum pri niektorých náročných povolaniach - významnejšie vystavených stresovým podnetom alebo situáciám. Vyšetrili napríklad členov operačného tímu, sestričky na oddeleniach intenzívnej starostlivosti, rušňovodičov, letcov a letušky. "Výsledky výskumu ukázali, že stresová reakcia sa výrazne prejavuje hlavne ráno po príchode do práce," dopĺňa Ježová.
Stresuplných povolaní je podľa nej veľa. Veľmi zaťažení sú napríklad aj vedúci pracovníci, manažéri, do rizikovej skupiny patria aj novinári.
V súčasnosti na ústave riešia projekt podporovaný z Európskeho sociálneho fondu zameraný na zvládanie stresových situácií.
Vyrovnávať sa s chronickou záťažou pre človeka nie je jednoduché. Tým nesprávnym spôsobom je - ako dopĺňa Ježová - únik k drogám či alkoholu. "Existujú vedecké dôkazy o tom, že stresové situácie zvyšujú túžbu po droge či inej návykovej látke," vysvetľuje.

Firmy preferujú odolných
Vyberajú si firmy ľudí, ktorí sú schopní lepšie zvládať stres?
"Áno, vzhľadom na nároky, ktoré musia naši zamestnanci zvládať, hľadáme ľudí, ktorým neprekáža pracovať pod tlakom," hovorí manažérka pre ľudské zdroje farmaceutickej spoločnosti AstraZeneca Mária Garayová.
Zároveň sa spoločnosť zaoberá tým, ako stres eliminovať. Ak sú nárazové práce alebo sa rieši nový projekt, napríklad spolupracuje s vysokoškolákmi. Zamestnancom dáva možnosť športového a kultúrneho vyžitia. "V mesiacoch máj až september sme zaviedli tzv. letný čas, keď zamestnanci majú pohyblivý pracovný čas počas týždňa a v piatok môžu odísť domov už o pol druhej, a tak si predĺžiť víkend a dopriať si oddych.
Aj podľa HR manažéra pre obchodnú službu ING Dušana Šemrinca je lepšie, ak sú ľudia na pracovisku so stresom schopní dobre pracovať, preto pri výbere ľudí na túto schopnosť prihliadajú. Na niektoré pozície je toto kritérium formálne a striktné, na iné skôr súčasťou celkového profilu a pocitu z kandidáta. Eliminácia stresu je podľa neho otázkou komunikácie, tímovej práce, ale aj odstránenia dôvodov jeho vzniku. Pomáhajú tiež školenia či koučing, ktoré dávajú ľuďom do rúk nástroje na sebapoznanie a sebariadenie.

A čo stresuje samotných personalistov?
"Keďže som rodičom dieťaťa, ktoré je práve vo veku, keď chce všetko spoznávať samo, tak tých "stresujúcich" situácií mi teraz prináša viac súkromný život ako ten pracovný. V pracovnom prostredí stres u mňa vyvoláva ani nie tak samotná časová tieseň, ako riešenie situácií, pri ktorých vstupuje do hry okrem nedostatku času aj kombinácia ďalších faktorov, ako sú chýbajúce informácie, nepríjemná téma alebo aj úplne nová skúsenosť," hovorí manažér ľudských zdrojov spoločnosti Hewlett-Packard Slovakia Karol Wicklein. Na zvládanie takýchto situácií existuje podľa neho jednoduchý recept, byť vždy lepšie pripravený ako partner na opačnej strane rokovacieho stola.

Čo netreba podceniť

Podľa psychológa Karola Kleinmanna sa na Slovensku podceňujú najmä makrostresory, ktoré majú veľmi negatívny vplyv na vznik stresu. Patria medzi ne tepelné extrémy, ako je teplota alebo zima na pracovisku, atmosférické vplyvy (meteosenzitivita), nedostatočný pitný režim, nedostatok, resp. nadbytok podnetov. "Tohtoročné vysoké teploty viacerí nezvládali aj z psychickej stránky, nie všetky organizácie majú klimatizáciu, aby mohli udržiavať teplotu na 25 stupňov, čo je najvyššia prípustná norma na pracovisku," dopĺňa. Podobné sa dá povedať o zabezpečovaní pitného režimu. Ľudia boli vysoko podráždení, popudliví, unavení, znižoval sa ich výkon, vyhľadávali viac psychologickú a psychoterapeutickú pomoc už v letných mesiacoch s poruchami, ktoré sú typické skôr pre jesenné a zimné obdobie.
Do pozornosti dáva aj obchádzané mikrostresory napríklad v súvislosti s premiestňovaním ľudí z intímnej kancelárie do veľkých presklených pracovísk, čím sa menia aj psychologické podmienky práce. "Všetko je tak už pod kontrolou, tempo sa zvyšuje, vyhrocujú sa medziľudské vzťahy, kritika sa stáva deštruktívnou až mobingom, devalvujú sa klasicky uznávané hodnoty. Ak nemá človek kladnú kompenzáciu, môžu byť kumulované mikrostresory zdrojom depresie," dodáva Kleinmann.