Európa zjednotená na princípoch federalizmu. Tak znie hlavná myšlienka hnutia Mladých európskych federalistov, ktoré vzniklo pred viac než 60 rokmi a dnes má zastúpenie približne v troch desiatkach európskych krajín. V súčasnosti má členská základňa tohto masového celoeurópskeho hnutia viac ako 35 000 členov. Česká sekcia Mladých európskych federalistov pozostáva z 20 mladých ľudí, ktorí majú záujem o európske dianie a nie je im ľahostajné ďalšie smerovanie európskej integrácie. 

V Českej republike sekcia tohto celoeurópskeho nadstraníckeho hnutia vznikla v roku 2004. Hnutie organizuje diskusie s názvom Salón Európa, súťaže a akcie s európskou tematikou pre stredoškolákov aj širšiu verejnosť. Členstvo je otvorené nielen študentom európskych štúdií, ale všetkým mladým ľuďom, ktorí majú o túto problematiku záujem a stotožňujú sa s princípmi európskeho federalizmu.

Súčasná predsedníčka Vlaďka Jelínková sa k Mladým federalistom dostala prostredníctvom spolužiakov z gymnázia, ktorí ho v Českej republike zakladali. Na čele českej sekcie je od minulého roka, keď nahradila dovtedajšieho predsedu Davida Neuwirtha. Raz ročne bruselská centrála Mladých európskych federalistov organizuje kongres, na ktorý všetky národné sekcie vysielajú svojich zástupcov.

Európska identita má zmysel

„Byť Češkou a Európankou sa nevylučuje. V niečom mám väzby k tejto krajine, narodila som sa tu, mám tu rodičov, ale vo viacerých veciach nesúhlasím s väčšinovým pohľadom a v tom sa cítim viac ako Európanka, pretože sa zhodnem v týchto názoroch s väčšinovým názorom v iných krajinách. Veľa času som strávila v zahraničí a videla som, že v Európe sme si dosť podobní, aj keď jazyky sú rôzne,“ hovorí Vlaďka Jelínková.

Európsky federalizmus tak nie je postavený na potláčaní národnej identity. Jednotu v rozmanitosti treba zachovať, ale zároveň je podľa federalistov potrebné budovať vedomie spolupráce a demokratických princípov na celoeurópskej úrovni. „Chcela by som, aby sme v Európe nielen bojkotovali veci, ale vnášali aj nové veci, ktoré vidíme my dobre, a aby sme to do tej Európy vnášali konštruktívne.“

Mnohí ľudia sa domnievajú, že v súčasnej atmosfére prevládajúceho záujmu o ekonomické otázky a kríz viacerých európskych národov na budovanie čohosi tak vzdialeného našej každodennej realite, ako je európska identita, neostáva priestor. „Lokálne problémy sú vždy pre ľudí dôležitejšie,“ súhlasí Jelínková.

Nezabúda však vymenovať výhody, pre ktoré by sme v európskej integrácii mali pokračovať: „Vidím výhodu v tom, že keď sme ako väčší celok, máme vo svete väčší hlas, môžeme sa navzájom inšpirovať. Keď sa ľudia začnú zaujímať o Európu, začnú chcieť, aby Európa prosperovala. Keď sa s tým identifikujú, začnú chcieť, aby to pretrvávalo.“

V otázkach osvojenia si európskej identity sa podľa predsedníčky Mladých európskych federalistov určite máme čo učiť od krajín, ktoré sú v Európskej únii dlhšie ako my. Vlaďka Jelínková vidí pozitívny vzor aj u našich susedov: „Nemci oveľa viac cítia svoju vlastnú zodpovednosť na tomto spoločnom projekte. My to vnímame ako Brusel - to sú nejaké ostatné štáty a my sme sa k nim síce pridali, ale tak trocha nechcene. Nevnímame našu zodpovednosť. Sme tiež toho súčasťou a máme na tom svoj podiel.“

Uvedomenie si európskej identity nie je podľa Vlaďky Jelínkovej krátkodobý proces. Dôležité je vzdelávanie o Európskej únii v školách a výchova k porozumeniu a stotožneniu sa s európskymi hodnotami. „Veľa robí aj to, že ľudia cestujú, napríklad prostredníctvom Erazmu. Spoznajú prostredie v iných krajinách a postupne sa viac a viac dozvedajú, ako tá Európa vlastne funguje a viac sa s tým začnú identifikovať. Je to otázka generácií.“

Iniciatíva pred eurovoľbami

Priemerná účasť vo voľbách do európskeho parlamentu bola naposledy 43 %. V tohtoročných voľbách sa jej nárast nepredpokladá. Skôr je pravdepodobné, že sa potvrdí pokračujúci trend poklesu účasti Európanov vo voľbách do jedinej inštitúcie EÚ, ktorej zloženie majú možnosť ovplyvniť.

„Sú krajiny, kde je účasť aj 70 %. V týchto krajinách je vyššia volebná účasť aj v národných voľbách. U nás je nízka účasť aj v senátnych voľbách. V tých parlamentných je to síce vyššie, ale tiež je to len okolo 50-60%. Ľudia by sa mali viac zaujímať o to, čo sa deje okolo nich. Mali by sa zaujímať o to, čo sa deje v ich meste, v ich štáte a nakoniec aj v Európe. Keď človek vníma všetky tie úrovne, chce, aby to dianie nejako mohol ovplyvňovať," hovorí Jelínková.

Príčiny nezáujmu ľudí o eurovoľby sa snažili identifikovať aj traja hostia posledného Salónu Európa, ktorého témou bol význam funkcie europoslanca pre nás. „Médiá o tom nepíšu a je to začarovaný kruh. Myslia si, že o to ľudia nemajú záujem, preto o tom neinformujú. Potom o voľbách ľudia naozaj nič nevedia a nezaujíma ich to,“ rekapituluje Jelínková.

V súvislosti s blížiacimi sa eurovoľbami prichádzajú s vlastnou iniciatívou aj Mladí európski federalisti. „Budeme kontaktovať kandidátov na európskych poslancov s „federalist pledge“ – kampaňou federálnej Európy. Je to akýsi záväzok pre poslancov, že pokiaľ súhlasia s federalistickými myšlienkami, tak že ich potom budú v európskom parlamente presadzovať. Očakávame, že českí kandidáti to skôr nepodpíšu alebo sa stotožnia len s niektorými požiadavkami. Napriek tomu chceme vyvolať diskusiu a chceme vedieť ich názor.“

Bottom line: Sledovať, ktorí kandidáti na europoslancov sa podpísali pod požiadavky „federalist pledge“, môžete napríklad na Twitteri Mladých európskych federalistov @federalists.