Katalánske referendum: Symbolický odkaz alebo krok k nezávislosti?

Necelé dva mesiace po neúspešnom škótskom referende získali deviateho novembra obyvatelia Katalánska príležitosť vyjadriť svoje odhodlanie oddeliť sa od Španielska. Zatiaľ čo bielo-modré referendum bolo formálne a schválené britskou vládou, katalánske je neformálne a zakázané konštitučným súdom Španielska. To ale nezabránilo obyvateľom tohto regiónu aby vyšli do ulíc a k urnám vyjadriť svoj postoj, aj keď len symbolicky. Jedná sa však o jasný krok smerom k samostatnosti alebo o prehĺbenia rozporu medzi oboma stranami?

9. november 2014 sa dá považovať za historický okamžik pre severovýchodný región Španielska. V ten deň sa uskutočnilo prvé hlasovanie o nezávislosti Katalánska. Jeho obyvatelia mohli vyjadriť svoj názor na odtrhnutie časti krajiny odpovedaním na dve nadväzujúce otázky: Chcete aby sa Katalánsko stalo štátom? Ak áno, chcete aby tento štát bol nezávislý? Približne 80,8% voličov odpovedalo na obe otázky pozitívne a len 4,5% negatívne. Zaujímavé je však to, že 10% z nich volilo v prospech ustanovenia katalánskeho štátu, ale odmietlo nezávislosť, uvádza Time. Podľa jeho článkov rozpoznáva viac ako dvojmiliónovú účasť Kataláncov ako najväčšie vyjadrenie podpory, čo považuje za obrovský úspech, zatiaľ čo spravodajské portáli, ako napríklad NPR nepovažujú počet zúčastnených za vysoký. Argumentuju, že v porovnaní so škótskym referendom, ktoré prilákalo viac ako 85% právoplatných voličov, sa toho katalánskeho zúčastnila menej ako polovica obyvateľov. Fox News zdôrazňuje, že do 6,3 miliónov potenciálnych voličov je nutné zarátať aj milión immigrantov a občanov vo veku 16 a 17 rokov, ktorí by za normálnych okolností nespadali pod volebný cenzus kraja. Navyše Reuters a NPR predpokladajú, že referenda sa predovšetkým zúčastnili priaznivci secesie a jej odporcovia s vedomím nelegitímnosti výsledku zostali doma. V prípade oficiálneho referenda tak predpovedajú značné zníženie percenta hlasujúcich za.

Názory na výsledok tohto ľudového hlasovania sa líšia, obzvlášť pri porovnaní stanovísk centrálnej vlády Španielska a regionálnej vlády Katalánska. Ako už bolo v úvode spomenuté, regionálna vláda sa vzoprela súdnemu zákazu vykonania referenda, argumentujúc právom 7,5 milióna obyvateľov rozhodnúť sa odtrhnúť od Španielska, informoval New York Times. Mnohí voliči argumentujú, že práve tento krok zo strany centrálnej vlády ich zaviedol do ulíc a k volebným urnám, čo potvrdzuje aj Oriol Junqueras, hlava Katalánskej strany nezávislosti ERC, ktorý pre Reuters uviedol, že „Zákaz demokracie je vždy veľká chyba“. Tento názor podporil aj sobotňajší článok v Economist s názvom „Let them vote“, ktorý poukazuje na niekoľko pragmatických dôvodov prečo by španielska vláda nemala brániť referendu v severovýchodnom regióne. Za hlavný argument považuje rozpoznateľne odlišnú kultúrnu, etnickú a jazykovú identitu Katalánska. Správnosť poskytnutia možnosti rozhodnúť o svojom osude prirovnáva k prípadu Slovenska v Československu, Kosova v Srbsku či Írska vo Veľkej Británii.

V prípade Katalánska zohráva dôležitú úlohu predovšetkým regionálny prezident Arthur Mas, ktorý označil symbolické referendum za „lekciu v demokracií“, s čím súvisí aj jeho odhodlanie presvedčiť centrálnu vládu Španielska k schváleniu formálneho a záväzného referenda o nezávislosti Katalánska, informoval The Guardian. Jeho optimizmus a aspirácie však nezdieľa Madrid. Minister spravodlivosti, Rafael Catalá, označil referendum za „zbytočné a neužitočné“ a predovšetkým vykonané bez právnej legitimity. Obe strany sa tak hádajú o vierohodnosti a legitimite nedeľňajšej voľby, kde španielske unionistické strany poukazujú na zorganizovanie referenda skupinami bojujúcimi za nezávislosť a viac ako 40 000 dobrovoľníkmi, čo podľa nich nemôže legitímne odrážať názor obyvateľov, uvádza BBC. Aj keď bolo hlasovanie v Katalánsku prezentované ako nezáväzné, španielski prokurátori plánujú možné právne kroky voči Masovi a iným katalánskym úradníkom za porušenie zákazu konania referenda.

Katalánsky prezident teda nekoná osamote. Silnou osobnosťou v boji za odtrhnutie Katalánska je spomínaný Oriol Junqueras, ktorý predstavuje radikálnejšiu časť hnutia. Ako informoval Businessweek, Junqueras sa často dostáva do konfliktu s Masom, ktorému vyčíta ústupky voči tlaku centrálnej vlády, ako tomu bolo aj v čase vyhlásenia zákazu konania referenda, kedy Mas vyhlásil, že si neželá porušovať zákon. Junqueras vtedy v kontraste s týmto výrokom vyzval Kataláncov aby sa zúčastnili referenda aj proti vôli španielskej vlády.

Aj napriek názorovým rozdielom sa však obaja už niekoľko rokov snažia presadiť konanie legálneho referenda pre odtrhnutie regiónu od zvyšku krajiny, k čomu prezentujú viacero dôvodov. The Conversation považuje za problémy dlhotrvajúcich sporov predovšetkým nespokojnosť Kataláncov s nerovnomerným rozdelením ich príspevkov centrálnej vláde a spätných španielskych investícií do severovýchodného regiónu, nerešpektovanie katalánskej identity a naposledy aj rozhodnutie španielskeho ústavného súdu z roku 2010 o zrušení kľúčových častí nového Zákona o katalánskom autonómnom statuse. Skutočný strach však Madridu naháňa predstava reality, ktorá by vznikla po secesií Katalánska, kedy by sa dožadovali odtrhnutia aj ostatné regióny ako napríklad Baskicko či Galícia, ktoré už taktiež dlhú dobu vykazujú značné ambície osamostatniť sa.

Aj keď sa zdá, že pre Kataláncov nepredstavuje riešenie ich problému iná cesta ako odtrhnutie, Time sa domnieva, že Rajoy by sa mohol vyhnúť ďalšiemu referendu poskytnutím väčšej nezávislosti Katalánsku, čím by mohol utíšiť hlasy radikálov a dopracovať sa k uzatvoreniu dohody s umierneným Masom. Aj keď, v porovnaní so Škótskom, Katalánci už jasne vyjadrili svoju chuť odtrhnúť sa, referendum však zatiaľ reálne neposunulo tento región vpred k vytúženej secesií.