Komentář k probíhajícím izraelským volbám

V prípade Netanjahua je známe, čo robil, alebo lepšie povedané, čo nerobil v izraelsko-palestínskej otázke. Udržovanie statusu quo a nadmerné uplatňovanie sily, či represálií voči Palestínčanom, s určitými ekonomickými ústupkami voči Západnému brehu. Nie však proti Pásmu Gazy. Čo by v prípade víťazstva robila opozícia je trochu otázkou – mierový proces skolaboval a jeho oživenie je neisté. Na druhej strane, horší od Netanjahua môže byť v mainstreamovej izraelskej politickej scéne iba relatívne málo politikov. Opozícia môže – ale tiež nemusí – pozitívne prekvapiť.

Premiér Netanjahu je stálicou politickej elity v Izraeli. Má za sebou pôsobivú kariéru. Dlhé roky krajinu viedol. V čom spočíva jeho čaro? Prečo má v krajine stále takú veľkú podporu?

Je nepochybne charizmatickým politikom. Je výborným rečníkom. Na prvý pohľad pôsobí presvedčivo, rozhodne a je pravda, že jeho silová politika voči Palestínčanom, či Iránu okorenená štipkou „zapálenosti voči zženštilej Európskej únii a za vlády Obamu i USA“ mnohým ľuďom imponuje. Najmä tým, ktorí vidia svet v jednoznačných kontúrach dobra a zla. S jeho ekonomickými krokmi to až také jednoznačné nebolo.

Premiéra často označujú ako symbol nebojácnosti a razantnosti Izraela. Stavia Likud svoju kampaň na bezpečnostnej otázke?

Platí to, čo som uviedol v predošlej odpovedi. Sú to dôležité rysy politickej rétoriky Likudu. Uvidíme, či to na voličov zaberie aj teraz. Netanjahu už pred dvadsiatimi rokmi upozorňoval na to, že Irán získa jadrovú bombu do dvoch až troch rokoch. Je však možné, že táto rétorika – napriek opatrnosti voči iránskemu režimu – je už pomerne obohraná.

Diktátori zvyknú často používať v propagande tzv. „princíp nepriateľskej vonkajšej sily“ na získavanie podpory. Aj Netanjahu obviňuje izraelskú ľavicu z toho, že je financovaná zo zahraničia. Navyše sa proti nemu a jeho strane údajne spriahli izraelské aj zahraničné médiá. Čo sa dá z tejto taktiky vyčítať?

Z jeho strany je to predvídateľná volebná taktika, ktorá má v sebe istú dávku populizmu. Kto sleduje situáciu, vie, že izraelská pravica – Likud a ďalšie strany podporujúce razantné silové kroky a výstavbu židovských osád – by dnes sotva boli tam, kde sú, keby nemali podporu americkej pravice. A to aj od jej najkonzervatívnejších elementov a evangelikálnych kresťanov, pre ktorých je izraelsko-palestínsky konflikt stretom medzi dobrom a zlom spojený s návratom Ježiša Krista na Zem. 

Cipi Livniová má za sebou tiež pôsobivú kariéru. Akú šancu má na víťazstvo? Prieskumy striedavo naznačujú triumf koalície alebo opozície...

Nejednoznačnosť volebných prieskumov robí túto otázku špekuláciou. Livniová nepatrí do „pantheonu“ izraelských politikov s veľkou charizmou a má na svojom konte mnohé politické aj morálne prešľapy. Dá sa medzi ne zaradiť aj porušenie medzinárodného práva zo strany Izraela počas operácie „Liate olovo“ v Pásme Gazy v rokoch 2008 až 2009. Moje očakávanie voči jej osobe sú veľmi triezve.

Isaac Herzog na jednej z tlačových besied pred voľbami vyhlásil, že žiadny izraelský premiér nedopustí, aby Irán získal jadrovú zbraň ani to, aby Hamás, či Hizballáh nabrali na sile. Zobral tak Likudu vietor z plachiet? Strana totiž tvrdila, že sa opozícia s arabskou podporou ihneď spriahne s okolitými štátmi aj s Teheránom....

Je bizarné domnievať sa, že izraelská opozícia, ktorá sa možno dostane k vláde, sa vzápätí spriahne s Teheránom. Pokiaľ by sa však podarilo iránsko-izraelské vzťahy v najbližších rokoch zlepšiť (je jasné, že to nebude za vlády Netanjahua), bude to úľava pre tieto dve krajiny, ale aj pre celý – momentálne mimoriadne destabilizovaný – Blízky východ.

Je Sionistický zväz hrozbou pre Izrael tak ako to tvrdí premiér Netanjahu?

Neviem prečo by mala byť liberálno-ľavicová opozícia hrozbou pre Izrael, ktorý tiež vznikol v roku 1948 z veľkej časti na oveľa ideologickejších ľavicových základoch. Naopak si myslím, že oveľa väčším nebezpečenstvom pre demokratický Izrael a aj pre sionistické hnutie sú politici ako Netanjahu a politickí radikáli, ktorým umožní dostať sa k moci. Spomeniem Liebermana, Benetta, Feiglina a ďalších. Títo ľudia a ich ideológie sú pre Izrael skutočným nebezpečenstvom. Môžu ho dostať do bodu, keď budú Theodorovi Herzlovi i Davidovi Ben Gurionovi, pokiaľ by žili, vstávať vlasy dupkom. 

Tázal se Peter Habara ze serveru Aktuality.

Diskuse k článku je možná zde.